ÚPRIMNÉ ODPOVEDE NA NAJDÔLEŽITEJŠIE OTÁZKY

Volebný program hnutia SME RODINA – Boris Kollár

Namiesto úvodu

1. Najdôležitejšia otázka, na ktorú dnes treba odpovedať:

Ako je možné, že výkonnosť slovenskej ekonomiky dosahuje už 60 percent výkonnosti rakúskej alebo nemeckej ekonomiky, ale súčasne máme viac ako 2,5 násobnú nezamestnanosť a trikrát nižšie platy ako v Rakúsku alebo Nemecku?

Naša odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá:

Slovensko je zle manažérsky riadené.

Životná úroveň našich politických zbohatlíkov a finančných skupín už dávno dobehla životnú úroveň ich západoeurópskych kolegov, ktorí museli svoje podnikateľské impéria budovať dlhé generácie.

Životná úroveň zamestnaných ľudí, malých a stredných podnikateľov klesá priamoúmerne tomu, ako naši politickí podnikatelia strácajú zábrany.

Na Slovensku sa nič nezmení, pokiaľ neodstránime tento systém fungovania štátu.

Hlavnou témou týchto volieb je, či chceme nechať všetko bežať tak, ako doteraz. Alebo chceme mať v parlamente ľudí, ktorí nie sú nikomu zaviazaní. Iba takíto ľudia môžu robiť rozhodnutia v prospech svojich voličov.

Išli sme do politiky, aby sme to urobili. Náš volebný program vám predstavujeme vo forme otázok, ktoré považujeme za najdôležitejšie. A súčasne s nimi vám ponúkame naše otvorené a úprimné odpovede na tieto otázky.

Ak nás vo voľbách podporíte, budeme robiť dobré rozhodnutia, ktorú budú pomáhať všetkým slovenským rodinám. Chceme, aby sme všetci na Slovensku držali spolu. Chceme, by ste cítili, že my všetci na Slovensku SME RODINA.

Slovenská ekonomika

2. Čo je úlohou štátu v oblasti ekonomiky?

Sme presvedčení, že vláda sa má starať o to, aby si ľudia vedeli nájsť zamestnanie, ktoré ich napĺňa a zodpovedá ich vzdelaniu. A aby za svoju prácu každý človek dostal slušný plat, z ktorého sa dá vyžiť.

3. Aký je súčasný stav v zamestnanosti a výške platov?

Vláda v tejto oblasti zlyháva. V porovnaní s Rakúskom alebo Nemeckom máme viac ako 2,5 násobnú nezamestnanosť a trikrát nižšie platy. Pritom v celkovej životnej úrovni ako štát rakúsku a nemeckú ekonomiku dobiehame a dnes už dosahujeme 60 percent úrovne Rakúska a Nemecka.

4. Prečo máme trikrát nižšie platy ako v Nemecku?

Vláda svojou politikou spôsobila, že hodnoty vyprodukované slovenskou ekonomikou sa prerozdeľujú nespravodlivo. Veľkú časť výstupov slovenskej ekonomiky skonzumuje iba úzka skupina oligarchov a finančných skupín. Iba zostatok hodnôt vyprodukovaných slovenskou ekonomikou sa prerozdelí medzi pracujúcich ľudí. A to stačí iba na tretinovú úroveň platov v porovnaní s Rakúskom alebo Nemeckom. Slovenský občan dostáva navyše oveľa nižšiu kvalitu verejných služieb ako Rakúšan alebo Nemec.

Slovenská ekonomika má dostatočnú výkonnosť, aby sme vedeli zabezpečiť slušnú životnú úroveň pre každého ekonomicky aktívneho človeka. Ale nemáme na to, aby sme kŕmili nekonečný apetít oligarchov a finančných skupín.

5. Ako chceme prerozdeľovať ekonomické hodnoty?

Zavedieme daňovú spravodlivosť. Je nemysliteľné, aby čoraz viac daní a odvodov museli platiť zamestnaní ľudia, ako aj malí a strední podnikatelia. A súčasne veľké nadnárodné firmy, domáci oligarchovia a finančné skupiny vyvážajú svoje zisky do zahraničia. Je to nielen nevlastenecké, ale aj amorálne a protizákonné.

Najviac pracovných miest u nás vytvárajú malí a strední podnikatelia, ktorí navyše platia dane na Slovensku. Práve preto ich musíme podporiť, aby sa im ľahšie ekonomicky dýchalo a mohli si dovoliť zamestnať viac ľudí.

6. Ako si predstavujeme daňovú spravodlivosť?

Zamestnaní ľudia by mali platiť nízku rovnú daň na úrovni 16 percent. Malí a strední podnikatelia by mali platiť rovnú daň zo zisku takisto na úrovni 16 percent. Rovnakú daň by mali platiť aj veľké firmy, ktoré reálne niečo produkujú a zamestnávajú ľudí.

Firmy podnikajúce na základe licencie od štátu, takzvané oligopoly, by mali platiť približne dvojnásobnú daň vo výške do 33 percent. Patria sem napríklad banky, poisťovne, pôžičkárne alebo telekomunikační operátori. Tieto služby nemôže poskytovať každý podnikateľ, konkurencia na týchto trhoch je obmedzená a zisk z poplatkov je zaručený.

Predstavte si napríklad banky. Každý z nás musí mať peniaze uložené na bankovom účte. A každá banka nám z našich peňazí strháva poplatky. Niektorá banka je menšia, iná má viac klientov. Ale poplatky za služby nám strhávajú takmer všetky.

Normálny podnikateľ žije v tvrdej konkurencii, pretože ľudia sa môžu rozhodnúť, či minú svoje peniaze v jeho reštaurácii, alebo si kúpia lístok do kina, alebo radšej pôjdu lyžovať, alebo si kúpia novú knihu. Na rozdiel od normálneho podnikateľa nemusia banky presviedčať ľudí, že musia mať bankový účet. Tomu sa prakticky nedá vyhnúť. Štát napríklad podnikateľom priamo prikazuje vykonávať platby nad 5000 € len cez banky. Banky sa preto bijú iba medzi sebou, ktorá z nich bude mať väčší zisk. Ale profit majú zaručený všetky.

Monopoly by mali platiť ešte vyššiu daň zo zisku, a to vo výške do 50 percent. Patria sem napríklad energetické spoločnosti ZSE, SSE, VSE a SPP. Vďaka investícii nás všetkych máme prakticky v každej domácnosti prípojku na elektrinu a plyn. Každá domácnosť má iba jednu prípojku na elektrinu a jednu prípojku na plyn. Poplatky za distribúciu energií - teda za drôty a rúrky - musíme platiť iba jednej konkrétnej spoločnosti.

Monopol má preto zaručený a istý zisk. Monopol nemôže skrachovať, nemusí tvrdo súperiť s konkurenciou, ako malý alebo stredný podnikateľ. Energetický monopol nie je podnikateľ, je to iba prevádzkár. Za prevádzkovanie drôtov a káblov si energetický monopol zaslúži primeranú odmenu, ale je nespravodlivé, aby ho štát zdaňoval rovnako, ako malého a stredného podnikateľa.

7. Kde máme najväčšie rezervy vo výbere daní?

Daňové úrady dôsledne vymáhajú daňové nedoplatky iba od ľudí, malých a stredných podnikateľov. Oveľa benevolentnejšie sú však voči veľkým firmám a veľkým daňovým podvodníkom.

Slovenský štátny rozpočet stráca ročne 2,5 miliardy eur, pretože finančná správa dôsledne nepostihuje podvody pri DPH. Ďalšie stámilióny strácame tým, že umožňuje daňové úniky do daňových rajov, ako aj veľkým koncernom prelievať zisky do ich materských krajín.

Nepotrebujeme žiadne nové zákony ani informačné systémy. Finančná správa má dostatok nástrojov a informácií, aby tieto peniaze mohla vymôcť. Sú iba dve možnosti, prečo to finančná správa nerobí: buď ju riadia diletanti, alebo nie je vôľa, aby boli daňoví delikventi postihovaní.

Našťastie, naša daňová legislatíva umožňuje dodaniť daňových špekulantov aj spätne. Sme pripravení to urobiť.

8. Ako vytvoríme nové pracovné miesta?

Budeme podporovať domácich malých a stredných podnikateľov. Automobilky alebo výrobcovia elektroniky sa môžu kedykoľvek rozhodnúť, že presťahujú svoje výrobné linky do zahraničia. Domáci malí a strední podnikatelia budú vždy fungovať na Slovensku, a preto budú zamestnávať našich ľudí.

Okrem rovnej dane vo výške 16 percent chceme malých a stredných podnikateľov podporiť tým, že budú dostávať podobné stimuly ako veľkí a zahraniční investori. Veľkosť podpory od štát bude závisieť od počtu vytvorených nových pracovných miest a od ich udržania.

9. Ako podporíme domácich podnikateľov?

Ak podnikateľ vytvorí pracovné miesto napríklad pre nezamestnaného, ktorý je bez práce dlhšie ako dva roky, štát mu za prvý rok zamestnávania tohto človeka poskytne dotáciu vo výške 30 percent nákladov, ktoré by mal štát, ak by tohto človeka musel platiť vo forme sociálnych dávok. V druhom roku a treťom roku štát zaplatí ešte desať percent z nákladov, ktoré by mal v prípade vyplácania sociálnych dávok.

V oblastiach s vysokou nezamestnanosťou si bude môcť zamestnávateľ odpočítať z daní dvojnásobok mzdových nákladov za každého nového zamestnaného človeka.

Malí a strední podnikatelia s obratom do 100 tisíc eur ročne budú môcť všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátu zaplatiť paušálnou platbou za podnikateľskú licenciu. Navyše nebudú musieť viesť zložité účtovníctvo, ale iba evidovať svoje príjmy, výdavky, prijaté a vydané faktúry.

10. V ktorých sektoroch ekonomiky má Slovensko najväčší potenciál?

Za strategické považujeme tie oblasti ekonomiky, ktoré sú trvale viazané na Slovensko. Ide najmä o hospodárenie s pôdou, cestovný ruch a kúpeľníctvo. Naše polia, lesy, prírodné a kultúrne pamiatky nemôže nikto zo Slovenska odviezť a presťahovať do Ázie. Podporou týchto oblastí ekonomiky preto dlhodobo vytvoríme stabilné pracovné miesta.

11. Prečo vidíme potenciál práve v týchto oblastiach ekonomiky?

V slovenskom poľnohospodárstve pracuje minimálne o 50 tisíc ľudí menej, ako by mohlo vzhľadom na rozlohu hospodársky využiteľnej pôdy. Navyše, najväčší počet dlhodobo nezamestnaných žije najmä v oblastiach, kde sa pôda dostatočne ekonomicky nevyužíva. Dlhodobo nezamestnaní sú väčšinou ľudia s nižším vzdelaním, ktorí si nevedia nájsť prácu vo firmách so sofistikovanejšou výrobou. Ale v oblasti potravinárstva a živočíšnej výroby vieme pre týchto ľudí vytvoriť dostatok nových pracovných miest so slušnou platovou úrovňou.

Čo sa týka cestovného ruchu, v súčasnosti tvorí iba približne 2 percentá slovenskej ekonomiky. Maďarsko navštíví ročne takmer desaťkrát viac turistov, ako Slovensko. Pritom Slovensko má vzhľadom na svoje prírodné krásy a kultúrne pamiatky minimálne rovnaký potenciál ako Maďarsko.

12. Prečo bude potravinová sebestačnosť ekonomickým prínosom?

Slovenská ekonomika prichádza ročne o miliardu eur iba preto, že zo zahraničia dovážame potraviny, ktoré vieme vyprodukovať aj doma. Vôbec neplatí, že dovážame iba exotické ovocie, ako sú napríklad pomaranče alebo banány. Najviac potravín dovážame z Nemecka (za 374 mil. eur ročne), Česka (za 336 miliónov eur ročne) a Poľska (za 245 miliónov eur ročne). Tieto krajiny majú podobné klimatické podmienky, a napriek tomu z nich dovážame napríklad zemiaky, jahody, bravčové a hovädzie mäso.

13. Prečo musíme dovážať potraviny?

Pretože vláda prideľuje eurodotácie nezmyselne, podľa plochy obhospodarovanej pôdy. Agrobaróni na nej preto pestujú repku olejnú, slnečnicu alebo kukuricu. Tieto plodiny stačí zasiať a pokosiť, a potom predať na biopalivá. Preto máme v poľnohospodárstve nízku zamestnanosť, a preto máme aj nízku potravinovú sebestačnosť.

14. Ako podporíme potravinovú sebestačnosť?

Presmerujeme dotácie na produkciu potravín a na počet vytvorených pracovných miest. Bez ohľadu na to, či farmár bude chovať ošípané, pestovať zemiaky alebo paradajky, bude potrebovať zamestnať oveľa viac ľudí, ako doteraz. Ale v prípade dobrej dotačnej politiky štátu sa mu to oplatí.

Je predsa nezmyselné, že sa nemeckému farmárovi s oveľa vyššími nákladmi oplatí chovať ošípané pre Slovákov a nemecké bravčové mäso je napriek tomu u nás konkurencieschopné. Takisto je nezmyselné, aby sme dovážali zemiaky z Poľska, ak ich vieme v prípade dobrej dotačnej politicky vypestovať na Slovensku lacnejšie.

15. Prečo máme v hospodárení s pôdou najväčšie ekonomické rezervy?

Na Slovensku už roky podnikajú dánski farmári, ktorí produkujú potraviny. A napriek všetkým problémom sú každý rok v zisku. Aj slovenskí farmári by mohli produkovať dostatok potravín, ale dnes sa im oveľa viac oplatí prenajať si pôdu a pokosiť. Takúto antisociálnu a hlúpu dotačnú politiku dnes robí naša vláda.

Vláda dokonca povoľuje prenajímať pôdu zo štátneho Slovenského pozemkového fondu (SPF) agrobarónom, ktorí na túto pôdu poberajú eurodotácie. Rozdiel v cene medzi prenájmom od SPF a dotáciou na hektár je v priemere až šesťnásobný! Ak by štát prenajal tú istú pôdu akémukoľvek podniku pod kontrolou štátu, zarobil by na eurodotáciách šesťkrát viac ako dnes na prenájme pôdy!

16. Ako podporíme regióny s najväčšou nezamestnosťou?

Práve spomínanou potravinovou sebestačnosťou a podporou cestovného ruchu. Najviac dlhodobo nezamestnaných máme v regiónoch, kde je najviac ekonomicky nevyužívanej pôdy. V tých istých regiónoch je aj najviac prírodných a kultúrnych pamiatok. Ako príklad môžeme uviesť Gemer, Spiš alebo Zemplín.

V týchto regiónoch tiež žije najviac ľudí s nižším vzdelaním, ktorí sa nemôžu uplatniť v sofistikovanejších výrobných podnikoch. V produkcii potravín alebo v cestovnom ruchu sa však môže uplatniť každý. Navyše to bude po nami navrhovanej zmene dotačnej politiky lukratívne aj pre miestnych malých a stredných podnikateľov.

Na Slovensku máme viac ako 200 tisíc nezamestnaných, ktorí sú bez práce viac ako rok. V prípade dôrazu na potravinovú sebestačnosť vieme zamestnať viac ako 50 tisíc z nich. V cestovnom ruchu máme rezervu takisto viac ako 50 tisíc pracovných miest. Preto chceme klásť dôraz práve na tieto dva sektory slovenskej ekonomiky.

Slovenské školstvo

17. Čo by mal zabezpečovať náš školský systém?

Základnou funkciou školského systému je naučiť človeka najdôležitejšie zručnosti. Každý človek by mal vedieť čítať, písať a počítať. Patria sem tiež všeobecné vedomosti z dejín, zemepisu, fyziky a biológie. Takúto funkciu naše školstvo plní na kvalitnej úrovni.

Okrem všeobecného vzdelania by však mal školský systém pomôcť mladým ľuďom nájsť si dobré zamestnanie. Mal by poskytnúť mladému človeku také vedomosti a zručnosti, vďaka ktorým bude o neho záujem zo strany zamestnávateľov. Mladý človek sa potom môže osamostatniť od rodičov, založiť si vlastnú rodinu a mať deti.

18. Pomáha naše školstvo mladým ľuďom nájsť si dobré zamestnanie?

V tejto úlohe náš školský systém zlyháva. Tretina mladých ľudí po skončení školy je na Slovensku nezamestnaných. Viac ako tridsaťpercentnú nezamestnanosť mladých ľudí majú okrem Slovenska napríklad Grécko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko. Na druhej strane, Rakúsko a Nemecko majú nezamestnaných menej ako 10 percent mladých ľudí.

Tretina mladých ľudí na Slovensku je nezamestnaných napriek tomu, že veľkí zamestnávatelia na Slovensku pociťujú už roky nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Tento problém radšej nakoniec riešia dovozom pracovníkov napríklad z Rumunska.

19. Aký je rozdiel medzi slovenským a nemeckým vzdelávaním?

Slovenské, ale aj grécke, talianske alebo španielske vzdelávanie je akademické. Je orientované na získanie vedomostí, ktorých praktická uplatniteľnosť je veľmi obmedzená a otázna. Rakúsko a Nemecko kladú dôraz na duálne vzdelávanie.

20. Čo je to duálne vzdelávanie?

Zjednodušene povedané, študent končiacich ročníkov strednej aj vysokej školy sa vzdeláva nielen na škole, ale aj priamo v konkrétnych firmách alebo inštitúciách. Skúšky skladá nielen pred pedagógom, ale hodnotí ho aj konkrétny človek z praxe. Študent je skúšaný nielen z akademických vedomostí, ale rieši konkrétne zadania v reálne fungujúcich firmách.

Výhodou duálneho vzdelávania nie je len to, že študent získa veľa praktických zručností. Veľká časť študentov dostane ponuku na zamestnanie priamo z firiem, kde sa vzdelávali. V praxi to znamená, že veľa končiacich študentov bude už niekoľko mesiacov pred ukončením štúdia vedieť, kde sa okamžite po skončení školy zamestnajú.

21. Mali by slovenské firmy záujem o duálne vzdelávanie?

Veľkí slovenskí zamestnávatelia majú už dnes záujem vychovávať si budúcich zamestnancov ešte počas ich štúdia. Malé a stredné firmy vieme motivovať k spolupráci so školami tým, že časť normatívu na žiaka (peniaze, ktoré škola dostáva na každého študenta) by dostávali priamo firmy.

Ako príklad môžeme uviesť, že ak by stredoškolák posledný rok pred maturitou strávil 20 percent výuky vo firme, tak by firma dostala za tento školský rok 20 percent z normatívu na žiaka. Z týchto prostriedkov by firma mohla platiť minimálne pracovné prostriedky alebo pomôcky pre praxujúceho študenta. Navyše, študent by riešil vo firme praktické zadania, ktorými by firme poskytol aj reálny výkon, takže veľa firiem bude mať o takýchto študentov záujem.

22. Nie je duálne vzdelávanie dobré iba pre murárov a inštalatérov?

Opak je pravdou. U remesiel je potreba duálneho vzdelávania iba najzrejmejšia. V Nemecku a Rakúsku sú žiadaní študenti technických smerov, ale aj manažéri, marketéri alebo psychológovia. Jednoducho povedané každý, koho vedomosti majú aj praktické uplatnenie.

V skutočnosti iba málo študentov študuje odbory, ktoré nemajú žiadne praktické uplatnenie. Aj študent archívnictva môže absolvovať duálne vzdelávanie napríklad v štátnych archívoch alebo vo veľkých firmách, ktoré sú zo zákona povinné evidovať svoje dokumenty dlhé roky.

23. Aké je v súčasnosti postavenie učiteľa a pedagóga na Slovensku?

Pedagogické fakulty vo vyspelých krajinách lákajú najlepších študentov a často je veľký problém sa na ne dostať. O nás je skôr opačný trend, na pedagogické fakulty idú mnohokrát študenti, ktorí sa nedostali na iné školy.

Slovenské školstvo sa feminizuje, pretože byť učiteľom je dnes najmä doplnkovým povolaním. Za posledných desať rokov na Slovensku pribudlo o 50 percent viac učiteliek ako učiteľov. Je to najmä preto, lebo mladý učiteľ dnes nedokáže zo svojho platu uživiť rodinu a preto muži prácu učiteľa neradi vykonávajú.

24. Aké má byť finančné ohodnotenie učiteľa a pedagóga?

Sme presvedčení, že nástupný plat učiteľa by mal byť na úrovni priemerného platu v danom kraji. Takéto platové ohodnotenie umožní aj mladému učiteľovi postarať sa o rodinu, ak jeho manželka zostane na materskej a rodina bude musieť nejaký čas žiť z jedného príjmu.

Okrem pravidelného zvyšovania platu v závislosti od odpracovaných rokov by mal byť učiteľ odmeňovaný aj na základe výsledkov jeho žiakov. V prípade úspechu jeho zverencov napríklad na matematických alebo programátorskych olympiádach by mal takýto učiteľ dostávať aj príplatok.

Rovnako by za úspechy svojich žiakov mala byť finančne oceňovaná aj škola, aby bola motivovaná vyberať si aj do budúcnosti kvalitných učiteľov a pedagógov. Zdroje sa na to dajú násť zjednodušením toku peňazí od vlády k školám, okrem iného aj zrušením VÚC.

Slovenské zdravotníctvo

25. Čo by malo byť úlohou zdravotnej starostlivosti?

Zdravie nie je tovar. Je jednou z najvyšších hodnôt pre každého z nás. Pri blahoželaniach k sviatkom si vždy navzájom prajeme veľa zdravia a šťastia. Tieto hodnoty spolu súvisia. Slovenské zdravotníctvo má napomáhať k tomu, aby naše zdravotné problémy čo najmenej obmedzovali dobrý pocit zo života.

Zdravie nie je tovar, ale zdravotná starostlivosť áno. Lenže náš zdravotný systém nám poskytuje “málo muziky” za veľa peňazí. Zbytočne prichádzame o zdravie, o kvalitu života, iba preto, že náš zdravotný systém funguje zle.

26. Prečo naše zdravotníctvo nefunguje dobre?

Pretože peniaze z našich zdravotných odvodov končia úplne niekde inde, ako by mali. Finančné skupiny podnikajúce v zdravotníctve majú neprimerané zisky, niekedy na úrovni násobkov ziskov firiem poskytujúcich zdravotnú starostlivosť v západnej Európe.

Uveďme si ako príklad vyšetrenie na CT a magnetickej rezonancii. Ako je možné, že v Maďarsku stojí vyšetrenie na magnetickej rezonancii trikrát menej ako na Slovensku? Ako je možné, že slovenské nemocnice kupujú prístroje CT a MR za dvojnásobné aj trojnásobné ceny ako nemocnice v Česku?

Odpoveď je jednoduchá: pretože práve tým, ktorí majú dohliadať na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, to veľmi vyhovuje. Práve tí, ktorí by mali kvalitu nášho zdravotníctva strážiť, pomáhajú kryť odlievanie peňazí mimo zdravotný systém. Navyše, tieto peniaze končia v daňových rajoch a väčšinou nie sú na Slovensku ani zdanené.

27. Stačí teda vymeniť ľudí, ktorí zdravotníctvo riadia?

Je to nutná, ale nie postačujúca podmienka. Bez výmeny ľudí, ktorí kryjú finančné skupiny na ministerstve zdravotníctva, finančnej správe, Úrade na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa nezmení v slovenskom zdravotníctve nič.

Druhou podmienkou je zavedenie systému DRG, vďaka ktorému funguje zdravotná starostlivosť v západnej Európe oveľa lepšie ako na Slovensku.

28. Čo je to DRG?

Ako príklad si môžeme uviesť operáciu slepého čreva. Vedeli ste, že zdravotné poisťovne platia rôznym nemocniciam úplne iné sumy za túto štandardne vykonávanú operáciu? Navyše stanovujú mesačné kvóty na to, koľko takýchto zákrokov nemocnici preplatia.

Keď privezú do nemocnice pacienta s akútnym zápalom slepého čreva, nemocnica mu samozrejme nepovie, že už vyčerpala kvótu, ale zachráni mu život. Takáto prax však spôsobuje veľa nemocniciam finančné problémy. Takáto prax poškodzuje pacientov, ktorí žijú v regiónoch, kde nemocnicu nevlastní finančná skupina s prepojením na zdravotnú poisťovňu.

Slovensko je jedinou krajinou EÚ, ktorá DRG systém nemá zavedený. Systém DRG umožňuje objektivizovať platby za jednotlivé diagnózy a lekárske výkony. Pacient vďaka DRG bude dostávať zdravotnú starostlivosť na rovnakej úrovni, bez ohľadu na to, ktorá nemocnica, poliklinika alebo lekár mu je poskytne.

Vďaka systému DRG budeme vedieť ustrážiť tých, ktorí si dnes vedia vybaviť napríklad to, že za spomínané vyšetrenie na MR im zdravotná poisťovňa prepláca trikrát vyššiu sumu ako v Maďarsku.

Systém DRG je na Slovensku už roky pripravený na spustenie. Záujmové skupiny v slovenskom zdravotníctve sa tomu bránia. My nie sme od žiadnej z týchto záujmových skupín závislí a preto ho zavedieme.

29. Dá sa zabrániť predraženým nákupom v našom zdravotníctve?

Vieme to urobiť veľmi jednoducho. Zavedieme centrálny register, v ktorom bude zverejnená cena každého kúpeného tovaru a služby v slovenskom zdravotníctve. A potom zrušíme každý nový nákup tovaru alebo služby, ktorého cena bude vyššia než za akú nakúpili ten istý tovar či službu iné nemocnice na Slovensku. Okrem toho odvoláme z funkcie toho, kto sa takýto nákup pokúsil zrealizovať.

Zavedieme tiež povinnosť, aby sa v tendroch na nákup tovarov a služieb v zdravotníctve mohli zúčastniť minimálne traja výrobcovia daného produktu alebo traja poskytovatelia tejto služby. Momentálne je priemerný počet účastníkov v tendroch v slovenskom zdravotníctve blízky číslu 1. Všetci vieme, prečo je to tak a práve preto to zmeníme.

30. Majú sa nemocnice transformovať na akciové spoločnosti?

Sme zásadne proti. Tranformácia nemocnice na akciovú spoločnosť je iba prvý krok k tomu, aby nemocnica skončila v rukách niektorej finančnej skupiny.

31. Máme mať jednu alebo viac zdravotných poisťovní?

Nevadí nám viac zdravotných poisťovní, ale sme za zákaz zisku v zdravotných poisťovniach. Myslíme si, že je nemysliteľné, aby si zdravotná poisťovňa z povinných zdravotných odvodov odlievala peniaze do daňových rajov. Je to rovnako absurdné, ako keby nejaké mesto dostalo peniaze z daní na financovanie školy, ale časť týchto peňazí by si poslalo na Cyprus a použilo ich na úplne iný účel.

Myslíme si, že by to malo fungovať podobne, ako v dôchodkových poisťovniach. Zdravotná poisťovňa by dostávala iba poplatok za manažovanie zdravotnej starostlivosti, napríklad 4 percentá zo všetkých vybraných zdravotných odvodov od jej poistencov. Peniaze poistencov by boli uložené v štátnej pokladnici, nestávali by sa majetkom poisťovne a tá by ich pod dohľadom štátu iba manažovala.

32. Mala by jedna finančná skupina vlastniť poisťovňu, nemocnice aj lekárne?

Sme za zákaz koncetrácie vlastníctva v jednotlivých segmentoch zdravotníctva. Ak jedna finančná skupina vlastní zdravotnú poisťovňu a súčasne aj nemocnice, polikliniky a lekárne, môže z povinných zdravotných odvodov poistencov platiť svojim firmám viac, ako iným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.

Navyše, štátna zdravotná poisťovňa je povinná robiť verejné obstarávanie, ale súkromná poisťovňa nie. Toto zmeníme, pretože aj súkromné zdravotné poisťovne pracujú iba s povinnými zdravotnými odvodmi, teda peniazmi nás všetkých.

33. Aké by malo byť finančné ohodnotenie lekárov a sestričiek?

Platové ohodnotenie lekárov po zvýšení platov pred štyrmi rokmi považujeme za primerané. Zvýšenie platov sestier a zdravotníckeho personálu podporujeme. Sestričky si musia rovnako ako lekári priebežne zvyšovať svoju kvalifikáciu a vykonávajú veľa zdravotníckych úkonov. Povolanie sestričky je náročné časovo aj psychicky, preto si podľa nás vyššie platy zaslúžia. Bez slušne zaplatených zdravotných sestier nemôže žiadna nemocnica dobre fungovať.

34. Ako by mal fungovať lekár prvého kontaktu?

Sme za posilnenie jeho úlohy. Chceme, aby to bol naozaj rodinný lekár, ktorý sa dlhodobo stará o všetkých členov rodiny. Nemal by to byť iba vypisovač lístkov na vyšetrenia k ďalším lekárom. Sme za to, aby mohol lekár prvého kontaktu robiť viac lekárskych úkonov, mať väčšiu právomoc určovať diagnózy.

Rodinný lekár pozná zdravotné problémy rodičov, detí, starých rodičov a môže preto stanovovať ich liečbu aj na základe rodinnej anamnézy a dlhodobého sledovania zdravotného stavu pacienta. Medzi rodinným lekárom a rodinou navyše vzniká dôvera a osobný vzťah, ktorý je pri komforte pacienta veľmi dôležitý.

35. Prečo chcete zrušiť doplatky za lieky pre deti do troch rokov a pre dôchodcov?

Pretože je to spravodlivé. Keď má mladá rodina malé dieťa, musí žiť z jedného príjmu. Chceme aj touto formou uľahčiť mladým rodinám preklenúť toto finančne ťažké obdobie. Naši dôchodcovia desiatky rokov pracovali, platili dane a zdravotné odvody. Považujeme za spravodlivé, aby nemuseli veľkú časť svojich dôchodkov míňať na lieky.

Bezpečnosť

36. Čo je dnes najväčším bezpečnostným rizikom pre Slovensko?

Určite je to nekontrolovaný prílev ilegálnych imigrantov do Európy. Takýto presun obyvateľstva sa už dá prirovnať k sťahovaniu národov, ktoré v minulosti viedli k pádu civilizácií, napríklad starovekého Ríma.

Ak štát urobí chybu v nejakej spoločensko-sociálnej otázke, takáto chyba sa dá za desať - dvadsať rokov napraviť. Aj my sme tu mali komunistický systém, ale dokázali sme to prekonať. Ale ak urobíme chybu v migračnej otázke, môže vzniknúť problém, ktorý sa už nebude dať vyriešiť, alebo len v horizonte stoviek rokov.

37. Prečo je nekontrolovaná imigrácia taká nebezpečná?

Pretože do Európy dnes prichádzajú milióny ľudí, ktorí majú úplne odlišné civilizačné návyky ako my. A títo ľudia sú pevne odhodlaní, že sa nechcú prispôsobiť nášmu spôsobu života, ale naopak. Chcú od nás, aby sme sa prispôsobili ich životnému štýlu. Z toho nevyhnutne plynú konflikty, ako sme toho svedkami v Nemecku alebo Francúzsku.

Na Slovensku máme stáročnú skúsenosť s Rómami. Ich populácia rastie a problémy so spolunažívaním zvládame len veľmi ťažko. Stačí si predstaviť, o koľko by tieto problémy boli väčšie, keby navyše Rómovia boli aj moslimovia.

38. Nie sú medzi imigrantami sú aj vzdelaní ľudia, ktorí sa chcú integrovať?

Samozrejme, že áno. Ale aj na Slovensku je polovica Rómov integrovaných do spoločnosti, pracujú a sú prínosom pre krajinu. Medzi Rómami, ako aj medzi prisťahovalcami, je však veľká skupina ľudí, ktorí sa integrovať nechcú. A navyše, časť prisťahovalcov tvoria prívrženci Islamského štátu, ktorí chcú našu civilizáciu priamo zničiť. Aj medzi útočníkmi v Paríži boli prisťahovalci, ktorí prišli do Európy iba niekoľko týždňov predtým takzvanou balkánskou cestou.

39. Napriek problémom, nemáme povinnosť zachrániť pred vojnou každého?

Slovensko má pomáhať, koľko môže. Ale 90 percent ľudí prichádzajúcich do Európy nebolo ohrozených na živote. Sú to ekonomickí imigranti. Predtým žili niekoľko rokov v Turecku alebo Libanone, kde ich život nebol ohrozený. Potom prešli cez Grécko, balkánske štáty, Maďarsko a Rakúsko. V žiadnom z týchto štátov nebol život imigrantov ohrozený.

Dôvodom presunu imigrantov do Nemecka alebo Švédska je sociálny systém týchto štátov. Dokážeme pochopiť týchto ľudí, že chcú ísť za lepším životom. Ale nie je našou povinnosťou prijať každého, kto pochádza z ekonomicky slabšej krajiny, ako je Európska únia. Takých ľudí sú na svete miliardy. Nevieme prijať každého. Môžeme však pomáhať tým, ktorí chcú vlastným pričinením zlepšiť podmienky u nich doma. A sme pripravení to urobiť aj finančne, podľa aktuálnych možností slovenskej ekonomiky.

40. Ako chcete riešiť migráciu z pohľadu Slovenska?

Sme proti prijímaniu ilegálnych imigrantov. Nikdy nebudeme súhlasiť s povinnými kvótami na prijatie imigrantov. Dnes už vidíme, že systém povinných kvót nefunguje ani medzi samotnými spolkovými krajinami Nemecka. Dokonca aj nemecká kancelárka Angela Merkelová sa vyjadrila, že imgrantov bude Nemecko postupne vracať do ich materských krajín.

Slovensko, spolu s ostatnými krajinami strednej Európy, prijalo k otázke imigrácie správny postoj. Dnes už je aj v západnej Európe zrejmé, že “willkommen” politika zlyhala a spôsobuje Nemecku a Švédsku veľké problémy.

Slovenská polícia a armáda však musia byť pripravené v prípade potreby postaviť plot na tých úsekoch hraníc, ktoré budú najviac ohrozené novou migračnou vlnou. Len samotná výroba takéhoto plotu trvá mesiace. Preto by sme ho mali mať pripravený takpovediac na sklade, aby sme vedeli v krízovej situácii okamžite inštalovať.

Nie sme proti tomu, aby sme prijali časť kresťanov z vojnových zón. Slovensko už takýchto ľudí prijalo. Ale títo ľudia prišli po dohode so slovenskou vládou a boli preverení bezpečnostnými zložkami štátu. Navyše, civilizačné návyky týchto ľudí sú podobné našim. A preto je veľký predpoklad, že sa úspešne integrujú do spoločnosti.

Záver

V našom volebnom programe sme vám ponúkli naše odpovede na 40 otázok. Problémy na Slovensku sú samozrejme oveľa širšie, ale nami vybrané otázky podľa nás najviac ovplyvňujú životy väčšiny slovenských rodín.

Na záver však chceme upozorniť na to najdôležitejšie. Akékoľvek zmeny k lepšiemu môže na Slovensku urobiť iba taký politický subjekt, ktorý sa zodpovedá iba vám - voličom. Preto si našu kampaň platíme sami. Nemáme nikoho v pozadí, nie sme nikomu zaviazaní a môžeme sa rozhodovať slobodne. Nebudeme zohľadňovať záujmy nikoho iného, iba vás.

Náš štát má dostatok ekonomických zdrojov, aby sme nasýtili každého človeka na Slovensku. Nemôžeme však financovať nikdy nekončiaci apetít politických podnikateľov a finančných skupín. Tento systém fungovania slovenskej politiky musíme vo voľbách zmeniť. Podporte nás. A potom to spolu urobíme.